Terminál a pracovný priečinok: kde spúšťať Claude Code

Na prvý pohľad pôsobí terminál odstrašujúco: tmavé okno, blikajúci kurzor a žiadne známe tlačidlá. V skutočnosti je všetko prozaickejšie. Je to priamy spôsob, ako povedať počítaču, čo má urobiť: jeden príkaz ukáže súbory, druhý vás presunie do správneho priečinka, tretí spustí program.

Takmer všetky zaseknutia na začiatku práce s agentom nie sú o tom, ako je požiadavka sformulovaná, ale o tom, že je terminál otvorený v nesprávnom priečinku. Preto sa najprv pozrieme na priečinky a cesty a k príkazu claude sa dostaneme až potom. Na konci to všetko použijeme na projekt codegym-project, v ktorom je každá úloha samostatným projektom.

Terminál - priamy spôsob, ako ovládať projekt

Terminál je okno, v ktorom ovládate počítač textovými príkazmi. Namiesto hľadania správneho tlačidla v menu presne pomenujete akciu: ukáž súbory, otvor priečinok, spusti program.

Myšou je to rýchlejšie presne do chvíle, keď musíte tú istú akciu zopakovať desiaty raz. Terminál vám namiesto toho ponúka toto:

• príkaz urobí jednu konkrétnu vec - výsledok vidíte v tom istom okne, netreba hádať;
• postupnosť sa dá ľahko zopakovať - skontrolovať priečinok, pozrieť sa na súbory, prejsť a spustiť;
• vidno stav, ktorý rozhranie skrýva - predovšetkým aktuálny priečinok.

Vyberať si len jedno netreba. V IDEA sa súbory pohodlne hľadajú očami a otvárajú kliknutím, v termináli zase vykonáte presný príkaz a hneď vidíte odpoveď. V praxi oba spôsoby neustále fungujú vedľa seba.

Päť príkazov na každodennú prácu

Päť akcií. Na začiatok to naozaj stačí. Vo Windows používame PowerShell, v macOS a Linuxe štandardný terminál. Krátke príkazy vyzerajú vo všetkých troch prípadoch rovnako.

V PowerShelli sú krátke príkazy len šikovné aliasy: pwd volá Get-Location, ls volá Get-ChildItem a cd volá Set-Location. Dlhých názvov sa netreba báť a pamätať si ich teraz tiež nemusíte. Dobre sa z nich však dá vyčítať, čo príkaz znamená.

A teraz krátka ukážka pre macOS alebo Linux. Terminál je najprv v priečinku projects, potom prejde do demo-project:

Pozrite sa na poslednú časť cesty: projects sa zmenilo na demo-project. Žiadna mágia. Príkaz cd neotvoril nový súbor a nič neskopíroval, len presunul aktuálnu polohu terminálu do iného priečinka.

Klávesy, ktoré šetria čas

Pár návykov sa tu veľmi rýchlo vyplatí. Terminál si pamätá históriu zadaných príkazov a pomáha dopĺňať dlhé názvy:

• ↑ - ukáže predchádzajúci príkaz. Po niekoľkých stlačeniach sa posuniete v histórii ďalej dozadu;
• ↓ - vracia sa k novším príkazom v histórii;
• Tab - doplní názov príkazu, súboru alebo priečinka. Napíšte napríklad cd dem a stlačte Tab, dostanete cd demo-project;
• ← a → - posúvajú kurzor v riadku, takže opravíte jedno písmeno a nemusíte písať celý príkaz znova;
• Ctrl+C - zvyčajne zastaví bežiaci príkaz, keď ste spustili niečo, čo ste nechceli, alebo proces nechce skončiť;
• Ctrl+L - vyčistí viditeľnú časť terminálu, ale nezmaže súbory ani históriu príkazov.

Najčastejšie sa hodí šípka nahor a Tab. Prvá vráti už zadaný príkaz, druhý znižuje počet preklepov v dlhých cestách.

Priečinok, adresár a cesta

Skopírovali ste cestu do príkazu, prešli do iného priečinka - a úplne rovnaký príkaz zrazu nefunguje. Nejde o preklep: cesty sú dvojakého druhu a jeden z nich závisí od toho, kde sa terminál práve nachádza. Prejdeme si oba.

Najprv k názvom, tu je všetko jednoduchšie, než sa zdá. Priečinok a adresár znamenajú to isté. V rozhraní sa častejšie hovorí "priečinok", pri termináli "adresár".

Cesta je adresa adresára na disku. Vo Windows, macOS a Linuxe vyzerajú oddeľovače rôzne, ale logika je rovnaká: každá časť cesty vedie hlbšie. Najprv disk alebo koreňový adresár, potom používateľ, spoločný priečinok projektov a nakoniec konkrétny projekt.

Úplná cesta a absolútna cesta sú to isté, len dva názvy. Taká cesta začína úplne hore v súborovom systéme: od písmena disku vo Windows alebo od znaku / v macOS a Linuxe. Dovedie vás na jedno a to isté miesto bez ohľadu na to, v ktorom adresári je terminál práve otvorený.

S relatívnou cestou je to naopak: opisuje trasu z aktuálneho adresára. Je kratšia, pretože počiatočnú časť adresy nemusíte opakovať. Lenže prejdete do iného priečinka - a význam cesty sa zmení.

Povedzme, že v projekte je takýto súbor:

demo-project/
└── src/
    └── index.html

Terminál je otvorený v koreni demo-project. Tu sú dva spôsoby, ako sa dostať k tomu istému index.html:

Bodka . znamená "aktuálny adresár". Preto sa .\src\index.html a ./src/index.html čítajú ako "z aktuálneho priečinka prejdi do src a vezmi index.html". Bodka sa často vynecháva: src\index.html a src/index.html znamenajú to isté.

Ak sa z demo-project presuniete o úroveň vyššie do spoločného priečinka projects, pôvodná relatívna cesta už nebude fungovať. Z nového miesta budete potrebovať .\demo-project\src\index.html vo Windows alebo ./demo-project/src/index.html v macOS a Linuxe. Úplná cesta sa pritom nezmení.

Cestu s medzerami treba dať do dvojitých úvodzoviek, inak terminál usúdi, že za medzerou sa začína už ďalší argument:

cd "C:\Users\student\My Projects\demo-project"

Prečo záleží na aktuálnom adresári

Terminál sa vždy nachádza v nejakom adresári, dokonca ešte pred prvým príkazom. Hovorí sa mu aktuálny alebo pracovný adresár. Od neho príkazy začínajú hľadať súbory a vyhodnocovať relatívne cesty.

Otvoriť terminál v koreni disku C:\ technicky môžete. Je to dobrý nápad? Nie. A nejde o to, že by sa Claude Code pustil čítať každý súbor na disku - to neurobí. Ide o to, že ste si vybrali zlý východiskový bod:

• agent nemá jasnú hranicu jedného projektu - vedľa sú systémové súbory, používateľské priečinky a ďalšie vaše projekty;
• relatívne cesty sa začínajú inde, než čakáte - src zrazu už nie je ten istý src;
• zo samotnej cesty sa nedá vyčítať, s ktorým projektom práve pracujete.

Je tu ešte jedna drobnosť, o ktorú sa ľahko zakopne: otvorený súbor v IDEA a aktuálny adresár terminálu sú dva rôzne stavy. Môžete sa pozerať na súbor jedného projektu, zatiaľ čo terminál bude stále v inom. Prepnutie karty editora už otvorený terminál nepresunie.

Východiskový bod

Koreň projektu je najvyšší priečinok, v ktorom ležia súvisiace súbory jedného projektu: kód, nastavenia, dokumentácia a ďalšie potrebné materiály. Formálnu definíciu sa nemusíte učiť naspamäť. Jednoduchšie je pozerať sa na úlohu, ktorú plní: tento priečinok drží pokope jeden celý projekt.

Napríklad spoločný priečinok projects môže obsahovať niekoľko nezávislých projektov:

projects/
├── demo-project/
│   ├── README.md
│   └── src/
└── calculator/
    ├── README.md
    └── src/

V tomto strome je projects kontajner. Koreňom prvého projektu je demo-project, druhého calculator. Spúšťať agenta zo spoločného priečinka sa technicky dá, ale užitočného kontextu je tam menej: vedľa seba ležia dva nesúvisiace projekty.

V praxi je pravidlo krátke: nájdite najvyšší priečinok práve toho projektu, ktorý chcete meniť, otvorte terminál tam a nástroje spúšťajte z neho. Príkazy, súbory aj projektové inštrukcie sa tak ocitnú v jednej zrozumiteľnej oblasti.

Ako je usporiadaný codegym-project

A teraz ten prípad s CodeGym, ku ktorému to všetko smerovalo. Plugin pre IDEA sťahuje úlohy do jedného veľkého stromu codegym-project. Zvonku vyzerá ako jeden projekt, ale vnútri je dôležitý háčik: každá úloha je samostatný projekt.

Nie jeden súbor v spoločnej kope, ale vlastný projekt: s vlastným priečinkom, vlastnými súbormi a vlastnými pravidlami pre agenta v .claude. Koľko úloh, toľko projektov. doslova.

Zjednodušene vyzerá strom takto:

codegym-project/
└── src/sk/codegym/claude/course/level01/
    ├── task05/
    │   ├── .claude/          # pravidlá agenta pre task05
    │   └── arkanoid.html     # súbor tejto úlohy
    └── task09/
        ├── .claude/          # samostatné pravidlá pre task09
        ├── arkanoid.html
        ├── clicker.html
        └── tictactoe.html

Sú to tie isté kancelárie z prirovnania vyššie, len teraz s číslami na dverách: task05 a task09. Každá má svoje dokumenty a svoje pravidlá a codegym-project je celá budova. Zavolať pomocníka do haly nestačí, treba povedať, v ktorej kancelárii leží aktuálna práca.

Susedná úloha nedopĺňa kontext tej aktuálnej. Súbory task05 na riešenie task09 nepotrebujete a pravidlá z jedného priečinka nenahrádzajú pravidlá iného. Preto sa pri práci s CodeGym stáva koreňom projektu priečinok konkrétnej úlohy, nie spoločný codegym-project.

Spúšťame agenta v priečinku úlohy

Dobrá správa: dlhú adresu nemusíte písať ručne. IDEA vie otvoriť terminál rovno vo vybranom priečinku.

Nižšie je práve ručný spôsob. Áno, Claude Code sa vie sám presúvať medzi adresármi a spúšťať príkazy v správnom priečinku. Raz si to však prejsť aj tak stojí za to: nezávisíte od toho, čo vám agent poradí, a hneď vidíte hranice aktuálnej úlohy.

1. Nájdite v strome projektu potrebnú taskXX.
2. Kliknite na priečinok úlohy pravým tlačidlom myši.
3. Vyberte Open In - Terminal.
4. Skontrolujte aktuálny adresár príkazom pwd.
5. Skontrolujte súbory príkazom ls.
6. Uistite sa, že cesta končí potrebnou taskXX, a potom spustite claude.

IDEA niekedy zobrazuje vnorené priečinky balíkov (package) v jednom riadku s bodkami, napríklad sk.codegym.claude.course.level01. Tento riadok neprepisujte ako cestu na disku. Jednoduchšie je otvoriť terminál cez Open In - Terminal alebo skopírovať skutočnú cestu cez Copy Path/Reference.

Ak je terminál už otvorený v codegym-project, môžete sa presunúť ručne:

cd src/sk/codegym/claude/course/level01/task09
pwd
ls
claude

Nová úloha - nový pracovný adresár

Prešli ste z task05 na task09? Otvorená relácia agenta sa sama za kartou v IDEA nepresťahuje. Ukončite ju príkazom /exit, otvorte terminál v novej úlohe, znova skontrolujte cestu a spustite claude.

Môžete mať otvorených niekoľko kariet terminálu, ale každá by mala mať jasnú úlohu. Na začiatku je jednoduchšie starú reláciu pred prechodom zavrieť, aby ste nemuseli hádať, ktorému projektu agent práve slúži.

Ako to funguje spolu s Claude Code

Poskladajme všetko do jedného obrazu. Terminál nedáva Claude Code len príkaz na spustenie, určuje aj východiskový bod pre štruktúru projektu, relatívne cesty a lokálne inštrukcie. Aktuálny adresár ukazuje, odkiaľ sa práca začína, a koreň jedného projektu dáva agentovi súvisiacu sadu súborov bez šumu zo susedstva.

Ďalej platia dva dôsledky, na ktoré sa v zápale práce ľahko zabúda. Otvorená karta v IDE nemení adresár už spustenej relácie, takže prechod na inú úlohu znamená nový adresár aj samostatnú reláciu. A v codegym-project neleží koreň jedného projektu na vrchu stromu, ale na úrovni konkrétnej taskXX.

V praxi pred príkazom claude stačia tri rýchle kontroly:

1. Pozrite sa na cestu príkazom pwd.
2. Pozrite sa na súbory príkazom ls.
3. Uistite sa, že vidíte jeden správny projekt, a až potom spúšťajte agenta.

A to je všetko. Terminál tu prácu nekomplikuje, ale robí neviditeľné nastavenie viditeľným: presne viete, kde sa nachádzate a aký projekt odovzdávate agentovi.