Subagent ako samostatné okno pozornosti

1. Čo je subagent a načo je dobrý

Subagent je špecializovaný pomocník, ktorému Claude Code zverí úlohu: prácu robí vo svojom vlastnom kontextovom okne a do vašej relácie vracia krátke zhrnutie. Čítanie súborov, vyhľadávanie a volania nástrojov zostávajú v jeho kontexte.

Načo je to dobré: pri práci v hlavnej relácii zaberajú správy, prečítané súbory a výsledky príkazov miesto v jednom okne, a jeho objem nie je nafukovací. Keď sa okno zapĺňa, Claude Code históriu skracuje a časť podrobností sa môže stratiť. Subagent umožňuje presunúť priebežnú prácu do samostatného okna a v hlavnom rozhovore nechať jej výsledok.

Najjednoduchší subagent

Na prvé spustenie stačí bežná správa v Claude Code: výslovne požiadajte o vyvolanie subagenta a opíšte jeho úlohu. Vytvárať si vopred vlastný súbor roly netreba, na takéto poverenie postačí vstavaný pomocník. Napríklad:

Vyvolaj subagenta na prečítanie súboru index.html.
Nech zostaví krátku mapu súboru: hlavné sekcie
a čo robí každá z nich. Potom nech napíše stručné zhrnutie
obsahu v 3-5 vetách.
Súbor nemeniť. Vráť odpoveď subagenta do tejto relácie.

Hlavný agent odovzdá úlohu pomocníkovi a po jej splnení ukáže jeho odpoveď vo vašom rozhovore. Pri behu na pozadí sa dole, pod poľom na zadávanie, objaví lišta s menom subagenta a stavom jeho práce. Kliknite na ňu a otvoríte reláciu subagenta, kde vidno, čo číta a robí. Priebežne si overte, že sa spustil naozaj samostatný beh subagenta: bežná textová žiadosť usmerní výber Claude, ale sama osebe delegovanie nezaručuje.

Čo dostáva subagent

Ak treba to isté poverenie opakovať s trvalými pravidlami, dá sa vlastná rola opísať v súbore. Na štarte má takýto vlastný subagent dva hlavné vstupy:

• inštrukciu roly z vášho konfiguračného súboru - špecializáciu a pravidlá správania;
• opis úlohy, ktorý hlavný agent zostaví podľa vašej požiadavky.

Claude Code k nim sám pridá spoločné pozadie: súbory CLAUDE.md projektu, snímku git status a údaje o prostredí. Váš rozhovor s hlavným agentom medzi nimi nie je.

Na schéme je dôležité jedno: subagent vykoná poverenie vo svojom okne a do hlavného rozhovoru vráti zhrnutie. Hlavný agent tak nemusí do svojho kontextu načítať celý priebeh čítania a vyhľadávania. Samotné zhrnutie pritom tiež zaberá miesto v hlavnom kontexte.

Takéto rozdelenie má aj odvrátenú stranu: zhrnutie neukazuje celú cestu k záveru. Podľa neho sa nedá vždy postrehnúť, aké údaje pomocníkovi chýbali alebo čo nechal neoverené. Preto odpoveď potrebuje zdôvodnenie a obmedzenia, a jej závery sa oplatí overovať.

Prečo si Claude nepamätá všetko

Kontextové okno - údaje, ktorými model disponuje pri príprave ďalšej odpovede: inštrukcie, dostupná história rozhovoru, prečítaný kód, výsledky príkazov. Práve preto sa agent môže oprieť o rozhodnutie, ktoré ste prebrali o niekoľko správ skôr. Okno má limit; celý rozhovor do všetkých podrobností navždy neuchováva.

Na screenshote príkaz /context ukazuje 4k/200k tokens (2%): je obsadených asi 4 tisíc tokenov z 200 tisíc dostupných. Token je malý úsek textu: slovo, časť slova alebo znak. Preto 200 tisíc tokenov nie je to isté čo 200 tisíc slov. Toto je veľkosť okna zobrazenej relácie; pri inom modeli alebo konfigurácii môže byť iná.

Nižšie vidno, čo zaberá miesto: System prompt - systémové inštrukcie, Memory files - načítané súbory pamäti a pravidiel, Skills - údaje o skilloch, Messages - správy. Samotnej konverzácie tu ešte takmer nie je, ale časť okna už zaberajú inštrukcie. Riadok Free space: 196k (98.0%) ukazuje zvyšné voľné miesto. Ako pokračuje rozhovor, čítajú sa súbory a spúšťajú príkazy, toto miesto ubúda.

Ďalej si tento mechanizmus rozoberieme na vlastnom reviewerovi na čítanie kódu: aké údaje dostáva a ako vytvoriť súbor jeho roly. Tu ide o nové bežné spustenie; spôsoby, ako pokračovať v predchádzajúcej práci alebo odovzdať kópiu histórie, v tomto príklade netreba.

2. Čo reviewer vie o projekte

Samostatný kontext neznamená, že pomocník nevie nič. Má počiatočné inštrukcie a prístup k projektu. Tu je, odkiaľ berie údaje vlastný reviewer z nášho príkladu:

CLAUDE.md je súbor so všeobecnými inštrukciami pre Claude Code: napríklad kde leží zdrojový kód a aké konvencie platia v projekte. Vytvárať ho špeciálne pre túto kontrolu netreba.

História vášho rozhovoru sa neprenáša automaticky. Ak hlavný agent už čítal app.js, obsah tohto čítania sa k reviewerovi sám od seba nedostane. Súbor však nikam nezmizol: pomocník ho môže otvoriť znova.

S rozhodnutiami z chatu je to rovnaké. Povedzme, dohodli ste sa, že dva rovnaké názvy v zozname zostávajú samostatnými nákupmi. Pre kontrolu mazania je to podstatná požiadavka. K reviewerovi sa dostane, ak ju hlavný agent zahrnie do poverenia alebo pomocník prečíta dokument, kde je zapísaná.

3. Vytvárame súbor roly

Rolu uložíme do .claude/agents/reviewer.md vnútri projektu. V používateľskom priečinku ~/.claude/agents/ sa dajú uchovávať aj roly dostupné vo viacerých projektoch; znak ~ označuje domovský priečinok používateľa. Teraz nám stačí projektový variant.

Súbor môžete vytvoriť tak, že o to požiadate Claude Code:

Vytvor .claude/agents/reviewer.md na kontrolu kódu stránky
bez zmien. Povoľ iba Read, Grep, Glob.
Reviewer vracia podložené nálezy, skontrolovaný rozsah
a obmedzenia; aj výsledok bez nálezov je prípustný.
Ukáž vytvorený súbor.

Výsledkom by mal byť obyčajný textový súbor. Žiadna mágia. Nižšie je hotový variant: môžete s ním porovnať odpoveď agenta alebo si ho uložiť sami. Ak rolu s takým menom už máte, najprv si pozrite jej obsah, aby ste nenahradili potrebnú inštrukciu.

---
name: reviewer
description: Kontroluje kód hotovej stránky na chyby v správaní a vracia podloženú správu. Použiť, keď žiadajú review stránky bez opráv.
tools: Read, Grep, Glob
---
Preštuduj kód uvedených súborov podľa zadaných požiadaviek.
Súbory nemeň. Nesľubuj spustenie stránky: máš iba čítanie a hľadanie.
Pri každom náleze uveď miesto, očakávané správanie, základ záveru,
podmienky kontroly a dopad. Ak údaje chýbajú, uveď to.
Osobitne vymenuj, čo si skontroloval a čo nie.
Ak si podľa zadaných kritérií problémy nenašiel, tak to napíš.

Blok medzi dvoma riadkami --- sa volá frontmatter: nastavenia na začiatku Markdown súboru. Tu name určuje meno roly, description vysvetľuje hlavnému agentovi, kedy ju vybrať, a tools vymenúva dostupné nástroje. Nižšie idú bežné inštrukcie slovami.

Tri nástroje v príklade robia presne to, čo treba na prezeranie kódu: Read číta súbor, Grep hľadá v obsahu, Glob nachádza súbory podľa mena alebo cesty. Preto reviewer nájde funkciu mazania a prečíta ju, ale nespustí stránku v prehliadači ani nevykoná príkaz v termináli.

Riadok "súbory nemeň" opisuje poverenie. Pole tools obmedzuje prostriedky na jeho vykonanie. Ak ponecháte len žiadosť v texte a nástroje neobmedzíte, pomocníkovi môžu zostať aj možnosti zápisu. V hotovom príklade sú obe časti už na mieste, obmedzenie netreba dopĺňať neskôr.

Súbor roly sa podobá na skill: nastavenia a text inštrukcie. Zameniť si ich je ľahké. Tu si však nastavujeme samostatné spustenie na kontrolu. Skill zvyčajne pridáva opakovateľnú procedúru do aktuálneho rozhovoru, hoci skilly sa tiež môžu spúšťať v samostatnom kontexte. Vyberajte podľa toho, ako sa má práca vykonať, nie podľa podobného vzhľadu dvoch súborov.

4. Kontrolujeme a vyvolávame reviewera

Existencia súboru na disku je prvý výsledok. Teraz overíme, či ho relácia vidí. Otvorte súbor a pozrite sa na meno reviewer, opis, riadok nástrojov a text: nie je tam sľub spustiť prehliadač alebo rovno opraviť chyby?

Do poľa na zadávanie Claude Code napíšte @ a vyberte reviewer s označením agent. Potrebná je práve rola, nie podobná položka s cestou k súboru. Výber zo zoznamu umožňuje výslovne určiť pomocníka pre toto poverenie.

Ak rola chýba, najprv skontrolujte cestu: súbor musí ležať v .claude/agents/ otvoreného projektu. Potom frontmatter: oba oddeľovacie riadky, meno a opis. Môžete požiadať Claude Code, aby skontroloval samotný súbor definície.

Podľa dokumentácie Claude Code sa zmeny v už sledovanom priečinku prejavia za pár sekúnd. Ak sa priečinok agents objavil až po štarte relácie, treba reštart. Ukončite aktuálnu reláciu a potom v bežnom termináli, z toho istého priečinka projektu, spustite:

claude --continue

Tým sa obnoví posledný rozhovor z aktuálneho priečinka. Po spustení znova skontrolujte zoznam @. Samotný príkaz na spustenie Claude sa píše v termináli po ukončení relácie, nie vnútri už bežiaceho rozhovoru.

Na prvé poverenie vezmeme stránku zoznamu nákupov: značkovanie v index.html, logika v app.js, oba súbory v koreni projektu. Vo vašom projekte nahraďte cesty a očakávané správanie vlastnými. Po výbere reviewera zo zoznamu pridajte k zmienke tento text:

Preštuduj index.html a app.js v koreni projektu.
Skontroluj pridávanie a odstraňovanie položiek: počítadlo sa musí
zhodovať s počtom zostávajúcich položiek, odstránenie jedného záznamu
nesmie odstrániť iný s rovnakým názvom.
Súbory nemeň. Vráť zistenia o kóde a čo treba overiť v prehliadači.

Tu je už všetko potrebné na úzku kontrolu: kde hľadať, čo má nastať a aký výsledok treba. Brief v samostatnom súbore tu netreba. Hlavný agent sformuluje úlohu pre vybraného reviewera; samotný výber cez @ určuje vykonávateľa, nie doslovný prenos vašej správy.

5. Ako prichádza výsledok

Po odoslaní požiadavky sa pozrite, či sa spustil reviewer. V bežnej interaktívnej relácii môže takáto práca bežať na pozadí: vidíte ju v paneli a môžete pokračovať v rozhovore. Príkaz /tasks pomáha pozrieť si úlohy, aj tie nedávno dokončené.

Keď sa kontrola skončí, hlavný agent dostane výsledok a oznámi vám ho. Ak je zhrnutie príliš krátke, požiadajte: "Uveď celú záverečnú správu reviewera". Tak sa ľahšie zachová presné znenie nálezu a obmedzenia kontroly.

Napríklad cvičná správa o počítadle by mohla znieť takto:

Skontroloval som pridávanie a odstraňovanie v app.js.
Vo funkcii removeItem() sa zoznam prekreslí, ale volanie updateCounter()
na tejto ceste som nenašiel. Očakáva sa, že počítadlo ukáže počet
zostávajúcich záznamov.
Kontrola v prehliadači: pridať jednu položku, odstrániť ju,
porovnať počítadlo s prázdnym zoznamom.
Odstraňovanie záznamov s rovnakým názvom som osobitne nekontroloval.
V prehliadači som nespúšťal.

Toto je príklad formy odpovede, nie sľub, že presne takú chybu nájdete na vašej stránke. Náš reviewer má iba čítanie kódu, preto posledný riadok čestne opisuje jeho možnosti. Záver o kóde môže byť podložený aj bez spustenia, no jeho základ treba overiť: napríklad či počítadlo neaktualizuje iná funkcia na tej istej ceste.

Otvorte uvedené miesto alebo zopakujte opísané kroky v prehliadači. Ak sa problém potvrdí, môžete opravu zveriť hlavnému agentovi. Ak nie, oznámte svoje pozorovanie a požiadajte o overenie záveru. Pekne spracovaná správa ešte nerozhoduje, čo presne treba meniť.

Aj odpoveď "podľa zadaných kritérií som problémy nenašiel" je prípustná, ak je jasné, čo bolo skontrolované. A "nenašiel som súbor s logikou mazania" znamená čiastočný výsledok: najprv treba upresniť cestu. Vypĺňať správu domnienkami kvôli počtu nemá zmysel.

Mimochodom, v zozname sa môžu objaviť vstavané roly Explore a Plan. Sú dostupné bez vytvárania vlastných súborov rolí.

6. Kedy sa oplatí delegovať

Po prvej úspešnej kontrole je lákavé chcieť samostatného pomocníka na každú akciu. Pokušenie je pochopiteľné. Nový beh však musí niečo priniesť: nezávislé prezretie alebo samostatnú prácu, ktorej podrobný priebeh netreba v hlavnom rozhovore.

Aj niekoľko závislých krokov môže tvoriť jednu úlohu pre subagenta. Nájsť obsluhu, overiť jej volania a zostaviť záver - to je normálne ucelené poverenie. Neoplatí sa rozdávať každý krok samostatnému pomocníkovi, ak by ste potom museli všetkým znova vysvetľovať výsledky susedného kroku.

Model pre subagenta možno určiť osobitne poľom model. teraz to netreba: užitočnejšie je najprv získať zrozumiteľnú rolu a overiteľný výsledok. Samostatný beh sám osebe neznamená ani silnejší, ani slabší model.

Druhá rola má kontrolovať niečo iné

Povedzme, okrem reviewera potrebujete playtester na overenie používateľského scenára. Kópia predchádzajúcej inštrukcie s novým menom takmer nič nezmení. Najprv rozlíšte predmet práce a výsledok:

Napríklad rola môže riešiť iba odstránenie jedného z dvoch nákupov s rovnakým názvom: po akcii má zostať jeden záznam a počítadlo má ukazovať 1. Toto je merateľné poverenie. "Posúď, či je stránka dobrá" necháva priveľa priestoru na rady podľa vkusu.

Teraz porovnajte poverenie s nástrojmi. Ak má pomocník iba čítanie a hľadanie ako náš reviewer, akcie v prehliadači nevykoná. Môže zostaviť scenár kontroly alebo rozobrať vaše zaznamenané pozorovania. Je to príprava alebo analýza kontroly, nie samostatne vykonaný playtest.

Priprav scenár kontroly odstránenia jedného z dvoch nákupov
s rovnakým názvom. Pri každom kroku uveď akciu
a očakávaný výsledok. Kód nemeň, netvrď, že si ho vykonal.
Po mojich pozorovaniach porovnaj očakávané so skutočným
a vymenuj, aké údaje chýbajú.

Na samostatné spustenie treba dostupný nástroj na prácu s prehliadačom a overenie, že spustenie sa naozaj uskutočnilo. Samotné meno playtester na to nestačí. Najprv vyberte spôsob kontroly, potom v role opíšte, kedy ju volať a aký výsledok môže čestne vrátiť.

7. Ako to vyzerá vo vašej relácii

Teraz máte súbor roly, ktorú relácia vidí, a krátku kontrolu, ktorú jej môžete zveriť. To na začiatok stačí. Netreba vopred zbierať desiatku podobných reviewerov.

Ďalej upravujte tú vrstvu, v ktorej sa objavil problém. Neodovzdali ste dôležitú podmienku - doplňte poverenie. Dostali ste pochybný záver - overte jeho základ. Reviewer pravidelne vracia príliš všeobecné odpovede - upresnite inštrukciu roly. Súbor zostane v projekte a ďalšiu kontrolu začnete už s týmito pravidlami.

Pre opakované poverenia sa zíde brief pre reviewera. Keď už máte odpoveď, prejdite k overeniu nálezov a výberu opráv.