Čo písať do CLAUDE.md

Ak Claude Code opakovane vysvetľujete tie isté pravidlá projektu, zapíšte ich do súboru CLAUDE.md. Je to obyčajný textový súbor vo formáte Markdown. Claude Code si ho prečíta na začiatku relácie a spolu s ostatným kontextom dostane aj vaše dohody.

Na začiatok stačí niekoľko overených riadkov: kde pracovať, ako skontrolovať výsledok a čo pri zmenách zachovať.

Príklad súboru CLAUDE.md

Predstavme si jednoduchú stránku s kartami. Značkovanie, štýly a JavaScript sú v jednom súbore index.html, ktorý možno otvoriť priamo v prehliadači. Pokyny pre takýto projekt môžu vyzerať takto:

# CLAUDE.md

## Projekt
- Stránka, štýly a JavaScript sú v súbore `index.html`.

## Kontrola
- Otvoriť `index.html` v prehliadači.
- Skontrolovať stránku na širokej aj úzkej obrazovke.

## Pravidlá
- Zachovať súčasné farby a štýl kariet.
- Bez potvrdenia neodstraňovať hotové bloky.
- Po práci uviesť zmeny a vykonané kontroly.

Sú tu tri skupiny: štruktúra projektu, kontrola výsledku a dohody. Keď potom požiadate "pridajte ešte jednu kartu", nemusíte znova vypisovať všetky pravidlá. Stránku si však môžete skontrolovať sami: samotný pokyn agentovi nesprístupní prehliadač, ak taký nástroj nemá.

Toto je príklad pre jeden súbor, nie univerzálna šablóna. Vo vašom projekte môžu byť samostatné priečinky a príkazy na spustenie. Zapíšte práve tie; ak nemáte testy, nepridávajte vymyslený príkaz len preto, aby bol zoznam úplný.

Čo sa oplatí zapisovať

Hlavná otázka: budete tento záznam potrebovať aj pri ďalších úlohách? Užitočné sú overené príkazy, dôležité cesty a dohody, ktoré agent nedokáže spoľahlivo odvodiť z kódu. Najmä tie, ktoré ste už museli opakovať.

Pravidlo sformulujte tak, aby bolo jasné, aký krok od agenta očakávate:

• "všetko kontroluj" → "po úprave kariet skontroluj stránku na širokej aj úzkej obrazovke";
• "nedotýkaj sa dôležitých vecí" → "bez potvrdenia neodstraňuj hotové bloky: ich obsah už bol odsúhlasený".

V prvom prípade je pomenovaná kontrola, v druhom rozsah obmedzenia aj dôvod. Je to užitočnejšie než dlhý zoznam želaní typu "pracuj opatrne".

Súbor README.md človeku vysvetľuje, o aký projekt ide a ako s ním začať pracovať. CLAUDE.md zhromažďuje pokyny pre agenta. Opakovať v ňom obsah celého README netreba. A hypotézu "zdá sa, že sa popis posúva pre šírku karty" si nechajte v poznámke k aktuálnej úlohe, napríklad v súbore PROJECT_NOTE.md. Je to obyčajný súbor s názvom, ktorý si zvolíte; keď budete v úlohe pokračovať, požiadajte agenta, aby si ho prečítal.

Nepíšte predpoklad ako overený fakt a neukladajte sem heslá ani prístupové kľúče. Spoločný súbor CLAUDE.md sa zvyčajne pridáva do Gitu, aby kolegovia dostali rovnaké pokyny spolu s projektom.

Ako súbor vytvoriť a skontrolovať

Začnite pravidlami, ktoré už poznáte. Nemusíte čakať, kým sa nazbiera dlhý zoznam chýb, ani vopred opisovať všetky možné situácie.

1. Pozrite sa, či už projekt obsahuje súbor CLAUDE.md. Ak áno, prečítajte si ho a doplňte. Nový súbor umiestnite do koreňa projektu; podporované je aj umiestnenie .claude/CLAUDE.md, no vytvárať obe kópie netreba.
2. Napíšte niekoľko riadkov ručne alebo zadajte príkaz /init v Claude Code otvorenom v priečinku projektu. Príkaz preskúma projekt a pripraví návrh; pri existujúcom súbore navrhne úpravy.
3. Prečítajte si výsledok. Porovnajte príkazy a cesty s projektom a odstráňte dohady. Ak napríklad agent pridal príkaz na testy, ktorý nemáte, vymažte ho. Obmedzenia známe iba vám dopíšte sami.
4. Uložte súbor a otvorte novú reláciu v priečinku projektu. Zadajte /context: v časti Memory files by sa mala zobraziť cesta k vášmu súboru CLAUDE.md.

Potom skúste malú úpravu: napríklad požiadajte o pridanie karty a pozrite sa, či sa zachovali farby a či pribudla správa o kontrolách. Ak súbor v zozname nevidíte, najprv skontrolujte jeho názov a priečinok, z ktorého ste spustili Claude Code. Ak ho vidíte, ale výsledok je v rozpore s pravidlom, skontrolujte znenie aj možné protirečenia.

Kam zapísať ostatné veci

Pre prvý projekt stačí jeden súbor CLAUDE.md. Keď pribudnú osobné pokyny alebo veľa spoločných pravidiel, schéma vám pomôže vybrať, kam ich zapísať:

Spoločné pravidlo sa môže týkať jediného priečinka a pritom byť dôležité pre celý tím. .claude/rules/ pomáha rozdeliť takéto pokyny podľa tém; obmedzenie na konkrétne cesty sa nastavuje samostatne. Pri pár pravidlách netreba štruktúru zbytočne komplikovať.

Súbor CLAUDE.local.md sa hodí na osobné pokyny pre tento projekt, napríklad na preferenciu krátkych odpovedí. Pridajte ho do súboru .gitignore, aby sa necommitoval. Lokálny súbor si agent aj tak prečíta, preto doň nepatria ani tajné údaje.

Automatická pamäť (auto memory) sú samostatné poznámky, ktoré si Claude počas práce ukladá, ak je táto funkcia zapnutá. Nenechávajte dôležité pravidlo iba na jeho uvážení: výslovne ho požiadajte, aby ho pridal do CLAUDE.md. Dočasná hypotéza o chybe patrí do poznámky k úlohe.

Ak už projekt obsahuje súbor AGENTS.md, nekopírujte jeho obsah do ďalšieho súboru. V CLAUDE.md môžete susedný súbor pripojiť riadkom @AGENTS.md. Hodí sa to najmä pri pridaní CLAUDE.local.md: osobný súbor môže ovplyvniť priame čítanie AGENTS.md. Ďalšie možnosti opisuje dokumentácia.

Kedy pravidlá aktualizovať

Súbor upravujte spolu s projektom. Presunuli ste štýly z index.html do samostatného súboru? Opravte riadok o štruktúre. Zmenili ste spôsob kontroly? Nahraďte starý pokyn. Nepridávajte nové pravidlo popri starom, ktoré mu odporuje.

Zápis pripomienky, ktorú stále opakujete, môžete zveriť agentovi: "Pridaj do CLAUDE.md, že pred odstránením hotového bloku potrebujem potvrdenie". Potom si zmenu prečítajte: mala by zachytiť vašu dohodu a nepridávať obmedzenia, ktoré si agent vymyslel sám. Často stačí jediný riadok.

Ak sa pravidlo poruší, najprv zistite prečo, namiesto toho, aby ste ho ešte trikrát zopakovali. Odstráňte zastarané záznamy a nechajte si iba to, čo pomôže pri ďalšej úlohe.