Kontextové okno Claude Code

Pracujete na úlohe už hodinu a agent zrazu navrhne riešenie, ktoré ste pred polhodinou odmietli. Alebo zhrnie súbor, ktorý ste už medzičasom ručne upravili. Vyzerá to ako zábudlivosť, no v skutočnosti agent jednoducho takto pracuje: pozerá sa do okna s obmedzenou veľkosťou a nevidí v ňom celý projekt, iba to, čo sa doň dostalo.

Pozrime sa, čím je okno zaplnené, ako si ho skontrolovať príkazom /context a čo robiť, keď v ňom takmer nezostane voľné miesto.

Kontext a jeho hranice

Kontext sú informácie dostupné modelu pre ďalší krok: vaše správy, odpovede agenta, prečítaný kód, výstup príkazov a pokyny projektu. Kontextové okno určuje, koľko takýchto informácií sa doň zmestí naraz. Nie je to voľné miesto na disku ani operačná pamäť vášho počítača.

Z toho vyplýva rozdiel, pri ktorom najčastejšie vzniká zmätok. Sú tri veci, ktoré sa ľahko zamieňajú:

• súbory na disku - obsah projektu, ktorý možno prečítať pomocou nástrojov;
• uložená história relácie - záznam konverzácie, ktorý leží na disku a dá sa znova otvoriť;
• aktuálny kontext - to, čo má model k dispozícii práve teraz.

Tieto tri veci spolu súvisia, ale nie sú totožné. Súbor môže byť v priečinku a nikdy sa nemusí dostať do konverzácie. V nej zas môže zostať verzia súboru spred polhodiny. Preto veta "veď sme o tom hovorili" ešte neznamená, že má agent aktuálne informácie.

Medzi tým, že súbor existuje, a tým, že o ňom agent vie, je ešte krok čítania. Claude Code ho robí sám: hľadá v projekte, otvára potrebné súbory a prechádza k súvisiacemu kódu. Nemusíte vopred vypisovať každú cestu. Kým však tento krok neurobí, súbor v konverzácii nie je.

Celý tento objem sa meria v tokenoch - častiach textu, na ktoré model rozdeľuje vašu požiadavku aj prečítaný kód. Token môže byť celé slovo, ale aj jeho časť, takže počet tokenov sa nedá vypočítať podľa počtu slov.

Čo zaberá miesto v okne pred prvou otázkou

Okno je obsadené ešte predtým, než napíšete prvé slovo. Príkaz /context ukáže, čím konkrétne:

Relácia sa práve otvorila, ale 4k z 200k tokenov je už obsadených čisto systémovou časťou: System prompt - pokyny samotného agenta, Memory files - načítané súbory CLAUDE.md a pravidlá projektu, Skills - zoznam dostupných skillov. Riadok Messages, teda samotná konverzácia, je zatiaľ prázdny.

Takto môže vyzerať rozdelenie po hodine práce, navyše s pripojenými dvoma MCP servermi:

/context

  System prompt     3.2k   ( 2%)   systémové pokyny
  System tools     12.1k   ( 6%)   opisy vstavaných nástrojov
  MCP tools        21.4k   (11%)   pripojené externé servery
  Memory files      1.8k   ( 1%)   CLAUDE.md, rules, auto memory
  Messages         45.2k   (22%)   vaša konverzácia, súbory, logy
  Free space      116.3k   (58%)

Je to ukážka, nie výstup konkrétnej verzie: skladba riadkov aj ich rozloženie na obrazovke závisia od verzie Claude Code a od toho, čo je v projekte pripojené. Veľkosť okna zas závisí od modelu. Obraz je však vždy približne rovnaký a vyplývajú z neho praktické závery:

• systémové minimum - pokyny agenta a opisy jeho vstavaných nástrojov - je tam vždy a nemôžete ho ovplyvniť;
• každý pripojený MCP server pridá do okna aspoň zoznam svojich nástrojov, aj keď ste ich ani raz nepoužili. Pripojiť ho "pre istotu" znamená platiť zaň v každej relácii;
• rozrastený súbor CLAUDE.md sa tiež znova započíta pri každom spustení. Ďalší dôvod, prečo ho udržiavať stručný;
• počas práce rastie v podstate len jeden riadok - správy. Ten sa oplatí sledovať.

Čo sa počas práce hromadí

Ďalej okno zapĺňate vy - a nielen slovami. Do kontextu sa dostáva všetko, čo agent na vašu žiadosť prečíta a získa:

Požiadavka a získaný kontext sú dve veľmi odlišné veci. Prosba "ukáž celý log" má tri slová, no výsledok môže zabrať tisíce riadkov. Práve preto býva rozsiahly výstup škodlivejší než dlhá otázka.

Oplatí sa teda dodávať zdroje cielene. Znak @ pred cestou pridá súbor do konverzácie a pri písaní cesty sa zobrazujú návrhy: Prečítaj @src/reward-flow.js a vysvetli, kde sa určuje počet bodov. Ani zmienka o priečinku cez @ neznamená, že sa načíta obsah všetkých jeho súborov: odkaz na priečinok poskytne zoznam súborov. Vyberajte zdroj podľa otázky. Práve tento rozdiel medzi odkazom na súbor a na priečinok opisuje dokumentácia o odkazovaní na súbory.

Ešte jedna drobnosť. Ak ste potom ručne prepísali desať na dvadsať, stará odpoveď sa sama neaktualizuje. Pred ďalším výstupom požiadajte agenta, aby si prečítal aktuálny obsah. Odkaz na raz prečítaný súbor nezmení starý text v konverzácii na živú kópiu súboru na disku.

Keď sa miesto míňa

Okno nie je nafukovacie, no relácia sa ani nepreruší uprostred práce. Keď sa okno zapĺňa, Claude Code vykoná skrátenie: podrobnú históriu nahradí stručným zhrnutím a uvoľní miesto. Deje sa to automaticky a okamih, keď k tomu dôjde, závisí od modelu a nastavení.

Skrátenie môžete spustiť aj sami príkazom /compact. Výhodou ručného spustenia je, že okamih si vyberáte vy - napríklad pred novou veľkou úlohou - a môžete určiť, čo je dôležité zachovať:

/compact Zachovaj cieľ úlohy a hranice úprav,
odmietnutý návrh so samostatným handlerom
a ďalší krok: skontrolovať vyčistenie vyhľadávacieho poľa.

Pri skracovaní je podstatné toto: v okne zostane zhrnutie, nie konverzácia. Čo sa do zhrnutia nedostalo, z okna zmizlo, takže po skrátení nemá zmysel namietať "veď pred dvadsiatimi minútami si súhlasil" - potrebnú informáciu ľahšie znova nájdete v súbore. Pokyny projektu sa pritom nestratia: koreňový súbor CLAUDE.md sa načíta znova.

Druhý príkaz, /clear, nič neskracuje. Otvorí novú konverzáciu: predchádzajúca zostane uložená a dostupná cez /resume, súbory projektu sa nezmenia a pokyny projektu sa načítajú ako zvyčajne.

Pravidlo výberu je jednoduché: úloha je rovnaká - skráťte konverzáciu, úloha je iná - začnite novú. Konverzáciu netreba čistiť po každom príkaze. Kým riešite jeden problém, pozorovania a spresnenia vám pomáhajú. Pred novou témou sa však oplatí zapísať dôležitý záver do niekoľkých riadkov: "odmena sa určuje v src/reward-config.js, pripísanie bodov v src/reward-flow.js". Je to pomôcka, kam sa vrátiť, bez prepisovania celej konverzácie.

Ako šetriť miesto v okne

Všetky tri príkazy budete potrebovať menej často, ak si okno hneď od začiatku nezaplníte zbytočnosťami. Najviac pomôže niekoľko návykov:

• Pýtajte sa konkrétne. Na nejasnú požiadavku agent reaguje prieskumom: číta zbytočné súbory a skúša rôzne možnosti. Keď uvediete súbor a očakávaný výsledok, ušetríte miesto aj čas.
• Nevkladajte do konverzácie všetko bez rozdielu. Pri otázke, prečo zlyhal test, stačia riadky okolo chyby, nie celý log.
• Pokyny projektu udržiavajte stručné. Súbor CLAUDE.md sa načíta pri každej relácii. Rozsiahle referenčné materiály radšej uložte do samostatných súborov, ktoré sa čítajú podľa potreby.
• Vypínajte nepotrebné MCP servery. Server pripojený "pre istotu" zaberá miesto pri každom spustení a neprináša žiadny úžitok.
• Rozsiahly prieskum zverte subagentovi. Pracuje vo vlastnom okne a vráti zhrnutie, zatiaľ čo desiatky prečítaných súborov zostanú v jeho kontexte.

Čo si zapamätať

Kontext je to, čo ste položili na stôl, nie to, čo "je v projekte". Súbor na disku, záznam v histórii a informácie v aktuálnom okne sú tri odlišné veci. Ich zamieňanie vysvetľuje väčšinu zvláštnych odpovedí.

Všetko sa napokon zúži na tri kroky: skontrolovať zaplnenie pomocou /context, poskytnúť potrebný zdroj cez @ a včas sa rozhodnúť, či konverzáciu skrátiť alebo začať novú. Riaďte sa situáciou - skrátenie nenahradí prečítanie potrebného súboru a odovzdanie súboru za vás neoverí uvažovanie agenta.