Od autora k vedúcemu: ako agenti menia prácu vývojára

Agenti výrazne zlacnili písanie kódu. Pochopenie toho, čo vlastne treba vytvoriť, ani kontrolu výsledku však nezlacnili. Najzaujímavejšia časť práce s agentmi sa preto odohráva pred písaním kódu a po ňom: kto zadáva úlohu, kto rozhoduje, či je výsledok dobrý, a koľko práce agentovi zveriť.

Pozrime sa, ako to opisujú výskumy a správy z posledných dvoch rokov: štyri spôsoby práce s agentom, výber podľa úlohy a to, čo sa nazýva "zámer a latka kvality". V druhej polovici sa pozrieme na to, prečo sa rola vývojára rozširuje za hranice samotného písania kódu. Údaje sú aktuálne k septembru 2026. Čísla sú v samostatných blokoch s odkazom na zdroj. Keď preberám stanovisko autorov, uvádzam ich mená, a vlastné závery tak aj označujem.

Štyri spôsoby práce s agentom

Najjasnejšiu schému predstavil Jared Spataro z Microsoftu v máji 2026. Opisuje štyri spôsoby, ako si človek a AI rozdelia prácu. Schéma je zrozumiteľná a vývojár v nej spozná cestu, ktorou sám prešiel s nástrojmi.

Čím vyšší stupeň, tým menej píšete vlastnými rukami a tým viac rozhodujete vopred a kontrolujete až potom. Autor má kvalitu v hlave, kým píše. Riaditeľ už nevidí, ako kód vznikal, preto všetko, na čom mu záleží, musí zaznieť pred začiatkom práce a po jej dokončení sa to musí overiť. O orchestrátorovi tu zatiaľ spomíname len názov. Je to samostatná veľká téma s vlastnými nástrojmi a oplatí sa jej venovať až vtedy, keď prvé tri spôsoby fungujú spoľahlivo.

Spôsob podľa úlohy, nie rebrík

Schému je ľahké čítať ako rebrík: najprv ste autor, potom sa vypracujete na orchestrátora a vyššie znamená lepšie. Spataro píše pravý opak. Cieľom nie je presunúť každú úlohu na štvrtý spôsob, ale vybrať vhodný spôsob pre každý pracovný postup.

V praxi rozhodujú štyri otázky:

• nakoľko je jasný cieľ. Ak ešte sami neviete, aký má byť výsledok, je priskoro zveriť agentovi celú úlohu;
• dá sa výsledok overiť automaticky. Dobré testy vám dovolia nechať agenta pracovať samostatnejšie, pretože chybu zachytí kontrola, nie vaša pozornosť;
• koľko stojí chyba. Preklep v nápovede opravíte ľahko, nesprávny výpočet peňazí už nie;
• opakuje sa úloha. Pre jednorazovú úlohu sa samostatný proces neoplatí, pri týždennej už áno.

Ako to vyzerá pri konkrétnych úlohách:

Podľa mňa sa tieto čísla oplatí mať na pamäti. Opatrnosť väčšiny neznamená zaostávanie: ľudia si vyberajú spôsob podľa ceny chyby a je to správne. Ak pri úlohe s drahou chybou pracujete ako editor, agenta tým "nevyužívate nedostatočne".

V Claude Code si tento výber nastavíte priamo. Plan mode a pravidlá oprávnení fungujú ako regulátor, ktorý ovládate vy. Pri úlohe s drahou chybou si pred úpravami necháte zobraziť plán a potvrdzujete rizikové akcie; pri rutine môžete agentovi dovoliť viac.

Zámer a latka kvality

Čím viac práce zveríte agentovi, tým dôležitejšie je, čo mu poviete ešte pred začiatkom. Výskum Microsoftu to formuluje takto: najefektívnejšími používateľmi AI nebudú tí, ktorí urobia viac a rýchlejšie, ale tí, ktorí postavia svoju hodnotu na tom, čo dokáže iba človek. Treba jasne určiť zámer, teda opísať želaný výsledok a latku kvality, a premyslieť si, ako rozdeliť prácu medzi ľudí a AI.

Vo vývoji má táto myšlienka už zaužívané názvy. Zámer je špecifikácia: čo a prečo treba urobiť. Latka kvality znamená akceptačné kritériá a to, čo sa v Scrume nazýva Definition of Done: zoznam podmienok, ktoré musia byť splnené, aby bola práca hotová. Ďalej tomu budeme hovoriť jednoducho latka dokončenia.

Daniel Epstein z Microsoftu, ktorý vytvára agentov podľa princípov Agile, to veľmi stručne zhrnul v prvom článku série Agentic-Agile (19. mája 2026): "Every capability is an issue. Every issue has acceptance criteria." Každá funkcia je úloha a každá úloha má akceptačné kritériá.

Úlohu sa oplatí napísať hneď v dvoch rovinách. Ľuďom vysvetlíte, prečo je potrebná a komu pomôže. Agentovi poviete, čo má urobiť, podľa čoho výsledok skontrolovať a čoho sa nemá dotknúť. Tu je cvičný príklad tej istej požiadavky pred úpravou a po nej. V druhej verzii je prvý odsek určený ľuďom a zvyšok agentovi.

Predtým:

Pridaj export výdavkov do CSV, nech to vyzerá normálne.

Potom:

Prečo: účtovník každý mesiac ručne prepisuje výdavky tímu do svojej tabuľky.
Zaberie mu to hodinu a pri sumách vznikajú chyby.

Úloha: pridať tlačidlo "Exportovať do CSV" na stránku s výdavkami za daný mesiac.

Hotovo, keď:
- súbor sa otvorí dvojitým kliknutím v tabuľkovom procesore a slovenské
  názvy sa zobrazia správne bez ručného nastavovania kódovania;
- jeden riadok - jeden výdavok, názvy stĺpcov sú v prvom riadku;
- sumy sa dajú sčítať vzorcom bez úprav buniek.

Nemeň: formát ukladania výdavkov ani existujúcu obrazovku so zoznamom.
Najprv ukáž plán a spôsob overenia každej položky.

V druhej verzii má agent len málo priestoru na dohady. A hlavne máte podľa čoho porovnať výsledok: tri body skontrolujete ručne za pár minút. Slovo "normálne" z prvej verzie sa overiť nedá. Ostáva len veriť, že je to tak.

Agent nevie, čo znamená "dobré"

Ďalej uvádzam najmä vlastné závery z údajov, nie samotné údaje. Hovorím to hneď, aby som svoj názor nevydával za výsledok výskumu.

Agent toho dokáže naozaj veľa. Prečítať neznámy projekt, nájsť príčinu chyby, napísať implementáciu, spustiť testy aj vysvetliť, čo urobil. Jedno však nedokáže: sám rozhodnúť, čo znamená "urobiť to dobre" pre týchto používateľov a tento biznis. Bez kritérií zvolí vierohodný priemerný variant a sebavedome ho oznámi ako hotový. Kód môže byť pritom úhľadný, no riešenie aj tak nie je to pravé.

"Dobré" nie je ukryté v kóde. Závisí od toho, kto bude výsledok používať, čo je preňho dôležité a ktoré chyby sú neprípustné. Pri exporte mohol agent vytvoriť technicky správny CSV súbor, ktorý by sa účtovníkovi otvoril ako nezrozumiteľný text. Z pohľadu kódu je všetko v poriadku. Z pohľadu úlohy nie.

Záver je jednoduchý. Určiť kritérium a podľa neho skontrolovať výsledok je časť práce, ktorú nemožno delegovať. Agent vám môže pomôcť s formuláciou kritérií, položiť doplňujúce otázky alebo navrhnúť kontroly. Rozhodnúť, či sú kritériá správne, však zostáva na vás.

Najprv pochopte proces

Odkiaľ pochádzajú kritériá? Takmer nikdy nie z kódu. Vychádzajú z obchodného procesu: kto otvorí súbor, čo s ním urobí ďalej a čo sa stane, ak sa riadok stratí alebo sa suma zaokrúhli nesprávne.

Požiadavka "slovenské názvy sa zobrazia správne bez ručného nastavovania" nevznikla preto, že sa tak má CSV písať. Vznikla, keď sa niekto účtovníka opýtal, ako otvára súbory, a všimol si, že na to používa dvojité kliknutie, nie sprievodcu importom. Vývojár, ktorý pozná proces, toto kritérium napíše hneď. Ten, kto ho nepozná, sa o ňom dozvie zo sťažnosti o mesiac.

Firmy si to už všímajú a menia pracovné roly.

Oplatí sa poznať aj opačný pohľad. Napríklad konzultačná spoločnosť Converteo vo svojom blogu opisuje roly produktového manažéra, dizajnéra a AI product buildera ako vzájomne sa dopĺňajúce, nie súperiace: prvý zodpovedá za "prečo", druhý za používateľa a tretí rýchlo mení nápad na funkčný prototyp. Converteo sama predáva služby v tejto oblasti. Neprikláňal by som sa k jednej z verzií. Praktický záver pre vás je v oboch prípadoch rovnaký: vývojár, ktorý rozumie procesu zákazníka, má väčšiu hodnotu než ten, kto čaká na dokonale napísaný ticket.

Rozhovor ako pracovný nástroj

Soft skills sa kedysi často prezentovali ako príjemný doplnok k technickým zručnostiam. S agentmi sa to mení. Kritériá kvality majú ľudia v hlave, nie v repozitári, a dostanete ich odtiaľ len rozhovorom.

Do práce v skutočnosti patrí aj toto:

• pýtať sa. Nie "čo treba urobiť", ale "čo budete robiť s výsledkom" - na túto otázku ľudia odpovedajú presnejšie;
• spresniť. Opýtať sa na hraničný prípad skôr, než z neho bude bug: čo s výdavkom bez kategórie?
• zapísať. Dohodu, ktorá zostala len v rozhovore, si agent neprečíta a kolega na ňu zabudne;
• dohodnúť hranice. Čo patrí do úlohy a čo nie, a povedať "to je samostatná úloha", keď vás požiadajú "popri tom ešte niečo opraviť";
• vysvetliť kompromis. "Stihneme to za deň bez výberu obdobia alebo za tri dni aj s ním" - rozhodnutie je na zákazníkovi, ale možnosti navrhujete vy.

Žiadna z týchto zručností nesúvisí s kódom, no každá priamo ovplyvňuje, čo agent urobí. Inými slovami, kvalita rozhovoru s ľuďmi sa premieta do kvality zadania pre agenta.

Každý je tak trochu CEO

Keď to celé spojíme, vyjde z toho známy obraz. Určiť cieľ, stanoviť kritériá, rozdeliť prácu, skontrolovať výsledok a niesť zaň zodpovednosť - to je práca vedúceho. Pri práci s agentmi ju vývojár robí každý deň, hoci v menšom rozsahu.

Metafora CEO má jednu výhodu: správne ukazuje, kto nesie zodpovednosť. CEO môže delegovať takmer všetko okrem zodpovednosti za výsledok. S agentmi je to rovnaké. Ak agent vytvorí export, ktorý poškodí účtovníkovu tabuľku, nezodpovedá za to agent.

Treba povedať aj to, čo táto metafora neznamená. Nejde o povýšenie a nikto sa nestane vedúcim len preto, že spustil troch agentov. Ide skôr o to, že zručnosti vedúceho budete potrebovať včaššie než kedysi, už v prvej práci. Je tu aj riziko: vývojári sa dlho posúvali ďalej tým, že písali kód vlastnými rukami, a táto cesta sa mení. Stále musíte rozumieť kódu, ktorý od agenta prijímate. Inak sa kontrola zmení na "asi to funguje".

Ako čítať tieto údaje

Všetky uvedené čísla zverejnili firmy, ktoré predávajú AI alebo produkty okolo nej. Neznamená to, že sú nepravdivé, ale treba s tým počítať. Stručný prehľad:

Všetky percentá predstavujú sebahodnotenie ľudí v jednom časovom okamihu. Ukazujú, čo si ľudia myslia a čo očakávajú, nie čo sa naozaj stalo. Autori Work Trend Index 2026 výslovne píšu, že súvislosti v ich analýze sú štatistické korelácie, nie príčiny a následky.

Pri každom čísle o AI a práci sa oplatí položiť tri otázky. Kto výskum zaplatil? Čo presne merali: názor, očakávanie alebo skutočný výsledok? Koho sa pýtali a podobajú sa títo ľudia na vás? Ak vám odpovede dávajú zmysel, číslo môžete použiť. Ak nie, stále môže byť zaujímavé, len mu pripisujte menšiu váhu.

Načo je to celé

Všetko, čo vyššie znelo ako jazyk správ, sa pri práci s Claude Code mení na konkrétne návyky:

• plán pred úpravou - to je váš zámer. Požiadajte agenta, aby najprv ukázal, čo a ako chce zmeniť, a porovnajte to so svojou predstavou;
• akceptačné kritériá v zadaní - vaša latka dokončenia. Dva či tri overiteľné body namiesto "nech to vyzerá normálne";
• pracovný režim a pravidlá oprávnení - výber spôsobu. Čím drahšia je chyba, tým častejšie sa agent zastaví a opýta;
• prezretie diffu a poctivá kontrola - výsledok posudzujete podľa vlastných kritérií, nie podľa správy agenta;
• stručný súhrn: čo sa urobilo, čo sa overilo a čo nie - zodpovednosť za výsledok, ktorú nemožno preniesť na agenta.

Údaje sú aktuálne k septembru 2026. Výskumy v tejto oblasti pribúdajú často a čísla zastarávajú rýchlejšie než závery.